História boxu

Ľudia a najmä muži si už od nepamäti porovnávali svoju silu a tým aj určovali svoje spoločenské postavenie v skupine. Najstaršie doklady, v ktorých boli zmienky o boji mužov pochádzajú z 22. storočia pred n. l.. Tieto doklady pochádzajú od Sumerov a vyobrazujú boj muža proti mužovi, ktorý sa nápadne podobá súčasnému boxu. Ďalšie zmienky o boxe môžeme nájsť v Homérovej Iliade, kde sú popísané pästné súboje konané na počesť padlých vojakov pri obliehaní Tróje. Výjav z týchto  súbojov môžeme nájsť  vyobrazené ako  plastiku na  bronzovom štíte,  ktorý bol nájdený pri vykopávkach.   Box ako  šport začal písať  svoju históriu v roku 688 pred n. l. kedy bol na 23. olympijských hrách zaradený medzi olympijské športy.  V tej dobe bol box známy ako pyx. Prvým olympijským víťazom v boxe sa stal Onomastose. V tých časoch však box nebol športom ako ho poznáme teraz. Zápasníci používali na boj holé päste, neexistovali váhové kategórie a bolo dovolené súpera udierať aj keď už ležal na zemi. Neskôr začali zápasníci používať na obviazanie rúk prúžky zo surovej oslej alebo hovädzej kože. Potom sa na úderovej ploche začali objavovať rôzne kovové predmety (plátky, guličky, hroty) ktorých úlohou bolo zefektívniť úder a spôsobiť ťažšie zranenia.  Nemožno sa teda čudovať, že sa zápasy končili často tragicky. Ale aj táto doba mala svojich hrdinov.  Boli nimi napríklad Théseus alebo Diagoras  z Rhodosu.  Nielen  Diagoras vyhral olympijské hry ale aj  jeho dvaja synovia a traja vnuci. Na  83. olympijských hrách boli jeho dvaja synovia v jeden deň ovenčený vencom víťaza.  Jeden vyhral zápasy v boxe a druhý v pankratione, čo bola kombinácia boxu a zápasenia.  Synovia v eufórii z víťazstva zodvihli Diagorasa a na pleciach ho odniesli do stredu štadiónu. Keď obecenstvo na chvíľu stíchlo zakričal na Diagora jeden sparťan: „Zomri Diagoras, zmori hneď teraz! Na Olymp už nevystúpiš!“ Tento výkrik nebol myslený ako urážka alebo neprajnosť ale ako pocta k tomu čo Diagoras v živote dosiahol. Diagoras v tej chvíli plný hrdosti na mieste naozaj skonal. Box ako disciplína sa trvale zaradila medzi olympijské športy. Víťazi olympijských boxerských turnajov sa stávali hrdinami a váženými občanmi. Podľa antických správ bol box súčasťou 270 starovekých olympijských hier. Staroveké olympijské hry boli zrušené takmer po 1200 rokoch v roku 393 nášho letopočtu cisárom Theodósiosom I. v rámci boja proti pohanským kultom.  Box však aj napriek tomu ostal obľúbeným športom a naďalej sa rozvíjal, avšak už nie tak razantne ako to bolo v olympijských časoch.

Poklop na vázu s motívom zápasu

Vyobrazenie olympijského boxerského zápasu na váze

Vtedajšie   pravidlá   povoľovali udierať  súpera  aj  keď už ležal na zemi

Plastika znázorňujúca boj muža proti mužovi

Diagoras na pleciach svojich dvoch synov

Za obdobie znovuzrodenia boxu ako športu môžeme považovať začiatok 18. storočia nášho letopočtu, kedy sa v Anglicku z majstra Londýna šerme stal zakladateľ moderného boxu. Týmto zakladateľom bol James Figg, ktorý dostal nápad „šermovať“ bez zbrane a z tohto nápadu vznikol nový šport boxing. James Figg si v roku 1719 otvoril v Londýne školu ušľachtilého spôsobu sebaobrany a stanovil tiež prvé pravidlá boxingu a vytvoril kultivovanejšiu metódu výcviku. Jeho školu  môžeme považovať za prvú školu boxu.  Nový šport sa tešil veľkej obľube a preto dal J.  Figg postaviť  veľký  športový palác z dreva pre 1200 ľudí. Práve tu sa uskutočnil prvý zápas o titul majstra sveta medzi Figgom a Suttonom. Figgovi sa podarilo krvácajúceho súpera poslať k zemi a ten zápas vzdal. Tak sa prvým majstrom sveta v boxe stal James Figg a tento titul si udržal 15 rokov. Jeho nástupcom sa stal Jack Broughton, ktorý sa zakrátko stal pre súperov takým postrachom, že len veľmi ťažko hľadal súperov na zápas. V roku 1741 dal ponuku, že sa stretne s hocikým o titul majstra sveta. Túto výzvu prijal istý Stevenson. Bol to dramatický súboj a Stevenson zrazil majstra k zemi. Ten sa však postavil a pritlačil Stevensona k rohu a tam ho držal. Keď Stevensonovi došiel dych Broughton ho z posledných síl udrel silným hákom pod srdce. Stevenson na následky tohto úderu zomrel a Broughton sa zaprisahal, že už nikdy nebude boxovať. Broughton však na box úplne nezanevrel a vypracoval nové pravidlá a neskôr zaviedol aj používanie boxerských rukavíc.  V boxe hrali dôležitú úlohy pravidlá podľa ktorých sa „bojovalo“.  Pravidlá sa postupne menili, spočiatku sa upravovali pravidlá J. Broughtona, neskôr sa používali pravidlá „London Prize Ring rules“ a v roku 1867 boli nahradené pravidlami Johna Grahama Chembersa  vydanými pod názvom "The Queensberry rules for the sport of boxing". Vo Veľkej Británii sa v roku 1880 z dvanástich klubov sforomvala prvá boxerská amatérska asociácia - A.B.A (Amateur Boxing Association). V roku 1904 sa box po prvý krát predstavil na  novodobých olympijských hrách a od roku 1912 je ich stálou súčasťou. Prvé medzinárodné zoskupenie boxerov amatérov sa uskutočnilo v roku 1920, kedy sa v Paríži vytvorila Federation Internationale de Boxe Amateur (International Amateur Boxing Federation) v ktorej sa zoskupilo len 5 štátov. Na túto spoluprácu nadviazala v roku 1946 AIBA (Amateur International Boxing Association), ktorá bola založená v Londýne. V roku 1974 sa uskutečnili prvé Amatérske majstrovstvá sveta v boxe.

James Figg

Jack Broughton

Od roku 1912 sa box stal stálou súčasťou novodobých olympyjských hier

Zdroj informácií:Černoch, Hájek: Zlaté rukavice, Riopress, 1999